Sen? Alebo nie?

30. ledna 2012 v 22:35 | Kachiri |  Liščí tvorivý kútik

Heč! :D tamto hore je moje! :D počnúc rukou-modelom, pokračujúc papierom, ceruzkou, gumou (ktorá už, bohužiaľ, padla za vlasť) a končiac trojhodinovým rodením nad postrihaným programom :D ja viem, nie je to bohvieaká kvalita, ale tak ... Tsuki sa mi vyhrážala, že ak nehodím na blog nejaké svoje diela niečo (už si nepamätám čo) mi urobí! :D

a aby sa nepovedalo, že mi to trvalo tak dlho, pridávam aj nejakú pošahanú poviedku :D skoro rok mi trvalo, kým som ju dopísala! xD aspoň myslím :D ale to je jedno :D

je to veľmi veľmi veľmi a ešte veľmi veľa krát veľmi divné, pocvakané a tak podobne :D hlavne ten začiatok :D vo vašom vlastnom záujme by som to nečítala :D ale je to na vás :D jo, a zo začiatku je to dosť sarkastické (alebo aj ironické, to máte za jedno) :D aj to treba brať na vedomie xD

inak, Tsuki, to je tá poviedka, o ktorej som ti vravela v autobuse :D že neviem, či mi ju učiteľka dovolí hodiť na blog, keď sa to má účastniť kdesi neviem kde :D dovolila! :D z čoho som teda bola dosť vyhúkaná :D





Ako už viac ráz predtým, utekala po chodníku dolu ulicou hrajúc so sovou preteky. Kvapôčky dažďa im stekali po telách. Ani sove, ani jej, to očividne vôbec nevadilo a veselo sa svojou naháňačkou bavili ďalej.
,,Počkaj, Kim! Viem kto si!" jasný hlas preťal ticho v ulici. Od prekvapenia zabudla dávať pozor a keďže to bol vražedný chodník (tu diera tam hrb) skončila by na zemi. Na poslednú chvíľu z oblohy zletela spomínaná sova, drapla ju za golier a zachránila pred rozbitou pusou.
,,Vďaka, Arias." sova len tichučko húkla. Kim sa vyrovnala a Arias, akoby čakal len na to, jej sadol na plece. Zadívala sa príťažlivému chlapcovi do šokovaných výrazných hnedých očí. ,,Čo si to vravel, Nick?!" spýtala sa otrasene. Nickovi trvalo hodnú chvíľu, kým chytil dych. Bol to urastený mladý muž športovej postavy. Z nagélovaných blond vlasov s odfarbenými čiernymi prameňmi mu kvapkala voda. Nick sa trhane nadýchol.
,,Viem kto si!" zopakoval.
,,Neviem, o čom to hovoríš." zaklamala. Nemohol si nevšimnúť jej zhrozenie, to dobre vedela. Ale za pokus to stojí.
,,Viem, že nie si... človek." vážne sa na ňu zadíval. Už dávnejšie mala pocit, že vie, kto v skutočnosti je. Upír. Upír, čo zabíja len aby ukojil vlastný smäd.
,,Ako...?"
,,Nie som až taký debil, viem koľko je dva a dva."
,,To ma prekvapuje." odvetila mu popravde. ,,A vôbec, ako to, že sa ma nebojíš?"
,,Nevyzeráš až tak hrozivo ako si myslíš." to ju dopálilo. Pred očami sa mu rozpadla na prach. Sova pohoršene zahúkala a sadla si do vetiev najbližšieho stromu. Nickovi jej neprítomnosť na pokoji dvakrát nepridávala. Vedel čo-to o tých tajomných nočných pijaviciach, ale o tomto nepočul. Vlastne, Kim sa vymykala spod vlády všetkého, čo sa o upíroch vravelo. Chodí po uliciach za denného svetla bez ujmy na zdraví (a dokonca aj bez trblietok), na krku nosí maličký krížik a ani rutina, v podobe hojného puchu cesnaku zo školskej jedálne, jej nevadí. Len kôl do srdca ešte neskúšal...
Tesne pri ľavom uchu sa mu ozvalo hrdelné vrčanie. Strhol sa, až pre zmenu skončil na zemi on. Ale namiesto tvrdej náruče kamenného chodníka, čo sa už naťahovala po jeho kostrči, ho zachytili mäkké teplé ruky.
,,Nechceš zmeniť svoje mienenie o mne, Nick?" nadhodila, keď pomýleného a šokovaného chlapca stavala na nohy. Keď si bola istá, že stojí pevne na zemi a už nehrozí, že by sa zatackal a znovu spadol, odstúpila. Taktne mu dopriavala osobný priestor. Stále si až pridobre pamätala ako na ňu, ešte ako zraniteľnú smrteľníčku, pôsobila prílišná blízkosť tela inej bytosti. Vzbudzovala v nej klaustrofobický pocit myši v kúte. Nič príjemné.
,,Ako si to urobila?" vydýchol Nick, už ako-tak pokojný, avšak mu stále nebolo všetko jedno.
,,Ktoré? Bolo toho viac." nadhodila ľahostajne prezerajúc si nechty na rukách akoby ich v živote nevidela.
,,No, to, že si sa rozsypala a potom si stála za mnou. O tom som nečítal nič.."
,,Google je v dnešných časoch na nič. Taký Flynn Carson ti nič nehovorí?"
,,Ty ma tu odkazuješ na dobrodružné filmy?"
,,Čo si čakal? Horory?"
,,A nie sú to práve tie, v ktorých sa vyskytujete?"
,,Súmrak je horor?" spýtala sa prekvapene.
,,To mi ani nespomínaj! Sladké, sladké, sladké! Až z toho med tečie!"
,,Ó, takže pán radšej krvilačný horor ako tínedžerský ošiaľ?" Kim sa zatvárila pobavene a ruky si založila na hrudi. ,,Smutné."
,,Nie. Smutné je, že niekto, ako ty, holduje takým slaďákom."
,,Roky v depresívnych podzemiach sa na jednom podpíšu."
,,Depresívne podzemia?" zopakoval Nick neveriacky.
,,Upírov s radosťou púšťajú do luxusných hotelov." odvetila sarkasticky.
,,Tak ale za to si môžete sami."
,,Ty vari môžeš za to, že piješ kolu?"
,,Môžem piť aj limonádu, keď na to príde."
,,Ešte som nezabila, tak ma k tomu nenúť!" zavrčala ukazujúc naňho prstom ako šialenec hodný zvieracej kazajky.
,,Ako si sa potom živila?"
,,Ja... Pila som rajčinový džús!" očividne mu nebolo všetko jedno. Na jednej strane upírska výnimka stojaca priamo pred ním, na druhej stelesnené uťahovanie. Čomu veriť? Kim si vzdychla.
,,Tuto nebudeme riešiť. Možno prší ale sliedivých očí a uší je vonku vždy veľa." na dôkaz svojich slov ukázala vztýčený prostredníček zvedavej babke vykúkajúcej z okna. Stvora s očividnou nevôľou odlepila oči od napínavého rozhovoru v daždi a šuchtavo sa odplazila špehovať niekoho iného. Kim schmatla chlapca za lakeť a ťahala ho preč.
,,Pekný nechtík..."
,,Pokračuj a ten pekný nechtík ti podreže hrdlo." , uškrnula sa, keď zočila ako zatvoril ústa. ,,Také mladé, nezadané a už je to pod papučou! No hrôza!" bohužiaľ, nenastala adekvátna reakcia. Keď Nick po chvíli otvoril ústa, nebránil sa.
,,Ideme do tvojho upírieho hniezdočka?"
,,Nie. Idem ťa utopiť v čajovej lyžičke."
,,Tak starena dostane prostredník a ja smrť v podobe čajovej lyžičky?"
,,Môžem ťa ňou aj umlátiť."
,,Aká variabilná." utrúsil sarkasticky. Kim to stačilo. Otočila sa, buchla svoje čelo o to jeho a už chytala bezvedomé telo.


Je mu dobre. Leží na čomsi mäkučkom, je mu príjemne teplo a všade ticho. Príjemné. Až príliš. Chvíľku sa s depresívnou myšlienkou pohrával a pustil ju z hlavy. Nemal to robiť. Ozval sa rachot, hrubá nadávka a podložka, na ktorej sa rozvaľuje, sa prehla pod váhou cudzieho stvorenia.
,,Ja veľmi dobre viem, že už si hore!" Nickovi sa to moc nepáčilo, ale čo už. Voľky-nevoľky musel otvoriť oči. ,,Takže tento krát to vyšlo? Super! Štuchám do teba každých desať minút a ty nič! Už som sa začala báť, že som si pomýlila bezvedomie s kómou." uškrnula sa Kim. ,,Nebolí ťa hlava? Vieš, nie je veľa ľudí, čo sa môžu pochváliť, že mali moju tvár tak blízko toho svojho."
,,Koľká to česť!" Nick sa posadil a chytil sa za hlavu. ,,Au!" šepol prekvapene.
,,Nechytaj sa tej hrče, idiotko! Potom je jasné, že au." zachichotala sa, chytila ho za ruku, čo mal na čele a položila mu ju na temeno.
,,Ty si mi urobila hrču?!" ozval sa urazene.
,,A ty si ju pod tou paprčou necítil? Veď je veľká ako svet." Kim sa postavila a prešla trochu ďalej. Nick sa zatiaľ obzeral po miestnosti. Obyčajný jednoizbový byt. V ľavom rohu kuchynská linka, pred ňou jedálny stôl so stoličkami a v pravom dvere. Pri dverách bidielko aj so sovou, ďalej jednoduchá drevená skriňa polepená plagátmi rockových kapiel, niekoľkými mačkami všetkých druhov a veľkostí a dokonca aj s dvomi polonahými mužmi. Oproti Nickovi stála veľká skrinka a na nej niečo, čo sa s trochou fantázie dá nazvať mini televízorom. Pohľad mu preletel cez pekný červený koberec, nízky konferenčný stolík a zastavil sa na pohovke pod ním. Nick od šoku vyletel ako neriadená strela, ale vo chvíli ho závrat prinútil zachytiť sa stolíka.
,,Si v pohode?" spýtala sa Kim a podišla o čosi bližšie. Tak akurát, dosť blízko na to, aby ho mohla zachytiť, keby padal, ale dosť ďaleko na to, aby chlapca neznervózňovala. Nick, stále opretý o stolík, nesúhlasne pokrútil hlavou.
,,Kde si preboha vzala hentú opachu? Si vykradla sklad pohrebákov alebo čo?!" Kim hodila očkom po svojej "pohovke" - rakve vypchatej molitanom.
,,Náhodou nie! S letákom prišiel zľavový kupón. Ešte mám jeden!" hodila na stolík lístoček, na ktorom svietilo obrovské, rukou načmárané 50% zľava, Firma Hrobár&syn - Váš smútok, naše potešenie. Nebude mu predsa vešať na nos, že to našla na blšom trhu za pár korún. Nick to radšej nechal tak. Pomaličky sa posadil na koberec a chytil sa za spánky. To už mu Kim podávala igelitové vrecko s niečím zmrznutým červeným vnútri.
,,Polož si to na hlavu. Nie, iné nemám." uškrnula sa, keď zbadala jeho zhrozený pohľad. Nemal sa k činu, preto mu Kim schytila ruku, vopchala mu do nej vrecko a priložila mu to no čelo. ,,Viem, že to nie je príjemná predstava, ale pokús sa mi tu nepovracať, dobre?" prešla ku chladničke, vybrala odtiaľ druhé vrecko, tentoraz však s tekutinou a bez okolkov ho šmarila do mikrovlnky. Nick to našťastie nepostrehol, lebo si práve pritláčal ľad na boľavé miesto a snažil sa odmyslieť si, čo to v tom vrecku vlastne je. Upútalo ho až cinknutie. Pootvoril jedno oko a rýchlo ho zase zavrel, keď uvidel ako si Kim nalieva zohriatu tekutinu do pohára, strká doň slamku a pri stole si už veselo sŕka.
,,Musíš to robiť predo mnou?" zamrmlal otrávene.
,,Ak nechceš mať na krku o pár dierok viac, tak áno." odpovedala zvesela. ,,Tam buď rád, zvyčajne ten sáčik pretrhnem zubami. A už vôbec sa neunúvam hľadať pohár, o slamke ani nehovoriac." s úsmevom si usrkla a potom ruku aj s pohárom vystrela smerom k nemu, až tekutina nebezpečne zažblnkotala. ,, Chceš tiež? Je to dobré."
,,Nie! Nechaj si, vypi si, vylej si, mne je to jedno ale nepribližuj sa s tým ku mne! Ako keby nestačilo, že mám čosi také na hlave." nadával, aj naďalej si pritískajúc "ľad" na čelo. ,,Auu.." zaskuhral ubolene a nadhodil prvú vec, čo mu zišla na um: ,,Ako je možné, že nemáš problém so svetlom? Ako, chodíš po ulici cez jasné letné dni a tak."
,,Vieš, že netuším?" zamyslene si usrkla z pohára a prázdny ho uložila na drevený stôl pred sebou. ,,Môj "otec" s ním problém mal." poznamenala skôr pre seba a zamyslene si prešla prstom po brade.
,,Otec? Myslíš ako..."
,,Biologický? Nie, biologického nemyslím." zachechtala sa. ,,Myslím pána, čo ma nakazil."
,,Nakazil?" Nick si čím ďalej tým viac pripadal ako tínedžer s IQ tej šumiacej trávy.
,,Hej, nakazil." pozrela naňho a ruku položila zase na stôl. ,,Ten, čo ma pohrýzol."
,,Pohrýzol?" zopakoval neveriacky. Ešte raz bude nútený takto niečo imitovať, tým idiotom sa vážne stane. Kim bola očividne rovnakého mienenia.
,,Áno, pohrýzol. Také, že "HAM!"." rukami naznačila vrhnutie sa po niekom a otvorila pritom ústa. Vyzerala, fakt, hrozivo. Nick prekvapene zažmurkal.
,,Teba niekto pohrýzol?"
,,Nie, idiotko, takáto som sa narodila." mávla rukou ukazujúc na svoj zjav.
,,Ale veď.. Prečo nie?" spýtal sa absolútne vážne, až si Kim plesla po čele takú, že normálnemu človeku by z nosa komár na lyžiach vyletel.
,,Myslela som, že si vravel, že si si o nás niečo naštudoval. Mal by si vedieť, že sa rozmnožujeme kúsaním nevinných obetí." dodala vážne, keď si dlaň opäť položila na stôl. Nick sa začervenal.
,,Keď tak o tom hovoríš.. vlastne, hej, pozeral som si niečo." voľnou rukou si prehrabol vlasy. ,,Písali tam tiež niečo o tom, že ste slabí voči cesnaku a.. krížom." ukázal na jej krk, kde jej v priehlbinke pokojne visel jednoduchý maličký krížik, akoby vôbec nepodliehal fyzikálnym pravidlám. Prekvapene pozrela dole, akoby zabudla, že ho tam vlastne má. Zamyslene po ňom prebehla prstami, jemnučko ho uzavrela v dlani a odmlčala sa.
,,Myslím, že je to najmä o tom, čomu ktorý jedinec verí. Ak verí tomu, že je ako Dracula, bojí sa krížov, svetla a všetkého, čo s tým súvisí. Ak verí, že je upír "moderný", svetielkuje, nepapá, nepije a plodí deti kade chodí. A tiež myslím, že je to aj o výchove. Ak sa o teba tvoj "stvoriteľ" stará, automaticky inklinuješ k jeho spôsobu života, lebo mu veríš. Veríš tomu, že je to, čo je. Dedíš predsudky. Ja som sa ich skoro všetkých zbavila, takže vlastne teraz neviem, kde mám hranice," prehovorila po dlhej chvíli.
,,Takže ty si nežila s tým upírom, čo ťa pohrýzol, však?" Kim pokrútila hlavou.
,,Zomrel krátko po tom, ako ma stvoril. Vyšiel na svetlo, debil." uchechtla sa. ,,To po prvé. A po druhé, bola som iba omyl. Úbohá obeť, ktorá padla do pazúrov predátora. Lenže "otec" nemal moc zdatné čuchové bunky a zle odhadol môj stav. Nevycecal ma úplne, len mi zasadil do žíl svoj vírus." teraz bola rada na Nickovi, aby si zadumane podoprel bradu.
,,Vravíš, že každý je tým, čomu verí, že je. Nestačilo by potom, keby ste proste verili, že ste ľudia? Nemuseli by ste sa živiť spôsobom, akým sa živíte, mohli by ste starnúť a mohli by ste mať deti." Kim sa na neho zadívala.
,,Vieš, že nad tým premýšľam sakramensky tuho, od tej doby, čo som sa stala upírom?" vyhlásila napokon a zmĺkla.
,,A k akému záveru si prišla?" spýtal sa snažiac sa ju povzbudiť k pokračovaniu, aj keď tušil, že tak ďaleko zrejme ešte neprišla. Kim sa nadýchla.
,,Myslím, že práve toto sa nazýva tým vírusom. Na začiatku je vždy pohryzenie a následne krvná závislosť na celý život. Ako nudný matematický vzorec a zároveň jediný bod, v ktorom sa zhodujú všetky známe povery o upíroch. Človek sa toho potom nezbaví, ani keby neviem ako veľmi chcel." Nick by sa aj pozastavil nad slovom, ktorým sa práve pomenovala, ale nechcel byť na ňu hnusný. Novinka, čo? ,,Povedz," ozvala sa po chvíli, s hlavou v dlaniach ,,aké je to byť človekom? Aké je to mať tlčúce srdce a jesť preto, aby si žil, nie žiť preto, aby si jedol?" najskôr si myslel, že je to iba rečnícka otázka. Keď ho však dlhšiu dobu prepaľovala pohľadom a mlčala, pochopil, že chce po ňom odpoveď. Bezmyšlienkovite si položil ruku na hruď a ešte pár chvíľ udržoval ticho, akože premýšľa.
,,Zvláštne. Je to veľmi zvláštne." zopakoval, pritláčajúc si ruku na prsia, presne na miesto, kde mu tĺklo srdce. ,,Kým to máš, tak si to neuvedomíš a keď to stratíš, je to pre teba očividne to najdrahšie, čo si kedy mala. Je tak?" ešte dlho viac-menej nezmyselne bľabotal. Kim si vzdychla a keď usúdila, že už z neho viac rozumných viet asi nevyžmýka, postavila sa a opatrne prešla k nemu.
,,Dobre, dosť bolo vážnej diskusie a súcitu." zamrmlala, odtiahla Nickovi ruku aj s vreckom preč z čela a kým chudáčik stihol nejako zareagovať, Kim, potajme dúfajúc, že mu nespôsobí vážnu ujmu na zdraví, ho šikovným úderom do hlavy poslala do bezvedomia. Opäť.


Keď sa prebral, ležal v pohodlí svojej poschodovej postele. Zažmurkal a keď jeho oči konečne napadlo, že by mohli zaostriť, naozaj uvidel dôverne známy strop jeho izby. Bol posiaty fosforeskujúcimi hviezdičkami, planétami a dokonca aj jednou luxusnou vesmírnou loďou. Možno celý tento deň, všetky podozrenia a všetky traumatické červené zmrznuté veci.. možno to všetko bol iba sen. Úroveň stupídnosti by tomu zodpovedala. Prehodil si ruku cez hlavu, ako to mával vo zvyku už odmalička. Hneď na to bolestne sykol, posadil sa, div, že si hlavu o strop nerozflákal a zaklial tak, že by sa za neho žiadny slovenský dláždič veru hanbiť nemusel. V lone mu pristál zmrznutý červený balíček. Skoro z kože vyletel. Keď si hlavu nerozbil predtým, tak teraz, keď ho ľadové vrecko skoro vykastrovalo, si ju rozbil určite.
,,Pritlač si to na čelo." poznamenal rozosmiaty ženský hlas zbytočne a Nick zúfalo zaúpel. Už viac nie!
 


Komentáře

1 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 3. února 2012 v 0:49 | Reagovat

som rada ze si konecne nieco pridala :-) vsak ked som isla na tvoj blog som rozmyslala ze kedy tam konecne das nejaky tvoj vytvor a naskoci mi tvoja stranka a ja: "Aha je to tam!" :D uz si nepamätam co by som ti spravila keby si to nepridala ale nieco by som si vymyslela :D :D ta ruka je naozaj skvela :-) ja neviem nakreslit ani anime postave ruku nie to este hentaku premakanu :D a poviedka bola uzasna! pises naozaj skvele mas talent :-) nechcela by si zacat na blog prridavat nejaku kapitolovku? som rada ze si tam strielali z twilightu lebo ja ho nemusim a pozeram to len z donutenia spolubyvajucich :D a velmi sa mi pacil ten napad ze upiry su to comu veria a ze kopiruju spravanie svojich stvoritelov :-)

2 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 3. února 2012 v 8:02 | Reagovat

Rukia: fíha, tá ruka je parádna, ja by som čosi také asi nedokázala :) dobrá poviedka, najviac som sa rehotala na "Firma Hrobár&syn - Váš smútok, naše potešenie" :D a potom ešte "a zaklial tak, že by sa za neho žiadny slovenský dláždič hanbiť veru nemusel" :D

3 P3P P3P | Web | 21. února 2012 v 19:03 | Reagovat

tá ruka je parádna .. .sama som sa niekedy pokúšala nakresliť svoju, ale neopadlo to najlepšie :) a pri poviedke som stratila slová :D je to perfektné ... zasa iný pohľad ..a dokonalý :D nové myšlienky v téme upíry a píšeš veľmi pútavo :D

4 Tsuki-chan Tsuki-chan | Web | 21. února 2012 v 20:10 | Reagovat

ahoj :D len ta chcem informovat ze na blogu som dala prihlasku na OH NO! ale uz som ju stopla lebo postav je fakt dost ale ak sa chces pripojit posli mi svoju prihlasku na tsuki@centrum.sk :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama