Konečne sľubovaná kapitolka:)

17. prosince 2010 v 23:40 | Kachiri |  Líščie dielo - Bleach
Radšej ani nechcem vedieť odkedy vám to sľubujem :D popol si sypem na hlavu, len keď si na to spomeniem.. no nič, kto chce, môže si info o Kachiri prečítať v rubrike, rovnako aj úvod, prvú a druhú kapitolu. Aspoň teda myslím, že ich je toľko :D vo Worde aj v zošite to mám všetko v kope, bez delenia, takže neviem naisto :D a len tak, pre informáciu :D toto bolo písané ešte predtým, ako som pochopila princíp znovuzrodenia duší a to málo informácii z Bleach 4, čo už sú nám známe, do toho tiež moc nepasuje :) jop a ozaj, po "malých úpravách" je to o hodne kratšie. Sam, veľmi sa ospravedlňujem, ale nevmestila si sa mi tam:(


,,Nenávidím ťa."
,,Ja teba viac, bývalá štvrtá Espada."
,,Ty mi to stále budeš vyhadzovať pred oči, že?" zavrčala Rangi chladne. ,,Bolo to dávno a navyše, vyzval si ma sám."
,,Mala si sa nechať poraziť. Zdochla by si a ja by som bol rád, že som rád."
,,Ale keď ten tvoj tupý ksicht strašne provokuje."
,,Výhovorky.. To je tvoja špecialita. Aj vtedy si sa snažila vykrútiť sa z boja."
,,Ale potom si na mňa hodil ten svoj unudený výraz a povedal si jedno slovo, čo ma absolútne vytočilo. Odpad." buchla rukami o stôl a podľa zvukov odhadujem, že jej z pohárika vyletel aj ten posledný zvyšok sakké čo tam mala.
,,Pokojne, ex-štvorka. Typujem, že si túto historku Kachiri nepovedala, tak ju nezobuď."
,,Jasné, Kachiri.." Rangi na chvíľu stíchla. ,,Schiffer." oslovila ho napokon.
,,Niečo chceš?"
,,Čo bolo medzi vami?"
,,Načo to chceš vedieť, odpad?" odvetil jej tým svojím chladným tónom.
,,Nedráždi hada bosou nohou a odpovedaj!" odvrkla mu.
,,Čo za to?"
,,Dobrý pocit? Proste odpovedz a nenaťahuj to."
,,Aká bola otázka?"
,,Hovorím ti, neser ma."
,,A ja sa ťa pýtam, prečo to chceš vedieť."
,,Pozri, nechce sa mi hádať sa.."
,,Ale hádaš sa.." zabŕdal Ulík.
,,..tak ma neprovokuj a odpovedaj!" zvrieskla Rangi. Nekričala, ale povedala to takým uvrieskaným tónom. Ulquiorra ma chytil za ruku. Pochybujem, že by to bolo preto, že sa zľakol.
,,Hm, Yuukei stráca nervy.. Mám sa vzdať..?" nadhodil naoko rečnícku otázku a raz mi stisol dlaň. ,,Alebo mám ďalej vzdorovať? Je vcelku zábava sledovať ju ako jančí.. " nadhodil ľahostajne a dva razy mi zovrel ruku. Netušila som, ako vedel, že nespím, ale odpovedala som mu jedným zovretím. Moc sa mi to nepáčilo. Nerada rozoberám práve túto časť môjho života, respektíve nerada rozoberám VŠETKY
časti svojho života. Ale z tohto by sa aj tak nevykrútil.
,,Nemyslíš, že si mi práve prezradil svoj "brilantný" plán?" nadhodila Rangi ironicky.
,,Vôbec. Nevedela by si čo je pravda a čo lož."
,,Ale dávala by som si pozor na každú tvoju vetu,"
,,A bolo by ti to prd platné." dokončil za ňu
,,Možno áno a možno nie. Tak bolo medzi vami voľačo?" očividne, vlastne počuteľne, strácala trpezlivosť.
,,Dávno pradávno niečo malé tam bolo." odpovedal nakoniec neurčito.
,,Začína to ako rozprávka." zhodnotila Rangi.
,,Tá tvoja rozprávka sa už skončila."
,,Ale nehovor. Čakala som romantický príbeh plný vášní a ty mi to takto skazíš?"
,,Nebodaj to chceš počuť do najmenších podrobností?" Ulquiorra zasa nahodil ten svoj chladný tón.
,,Keď niečo načnem tak to aj dokončím, nie?" podľa zvukov si Rangi vyložila lakeť na stôl a zívla si.
,,Prečo sa teda nespýtaš Kachiri?"
,,Žeby preto, lebo by mi to nepovedala? Nie som blázon, Schiffer! Skôr by ma zabila ako by mala prezradiť dačo zo svojej minulosti." hm, na tom dačo bude. Nerada načínam toto téma. Ale základné veci by vedieť mala. Ulqi si vzdychol, akože ho to obťažuje.
,,Keď som prvý krát prišiel do skutočného sveta, prvý Shinigami, ktorého som stretol, nebol ten Kurosaki či ako sa to volal, bola to Kachiri. Samozrejme, že na mňa zaútočila, no a ja som ju dosť nepekne zranil. Vyzerala, že je mŕtva, ibaže keď sa tam zjavil Ryšavec , jej telo tam už nebolo. Vtedy som si myslel, že ju Yammy zhltol a nechal som to plávať. To si chcela počuť?" zavrčal až som sa zľakla. Budem mu musieť povedať, že si s tým hlavu robiť nemá. Aj keď to zranenie bolo hnusné, ale dalo sa s ním ako tak zdrhať. Nechcela som aby ma tam prichytil ,,Ryšavec", ako ho nazval, lebo som bola v Karakure načierno. A keby sa to dozvedel Yamamoto... až ma v duchu striaslo pri tej predstave. ,,Ani sám neviem prečo, ale po nejakom čase som sa šiel prejsť do skutočného sveta. Shinigami o mne nevedeli. Naďabil som na Kachiri pri fontáne. Nechcelo sa mi veriť, že je živá ale keď som podišiel bližšie, všimla si ma. Najprv sme po sebe len štekali, keďže ani mne ani jej sa nechcelo siahať po meči. Potom sa to dajako rozvinulo na debatu a vyplávalo na povrch mnoho spoločných vecí. No, a tá tvoja rozprávka sa skončila tým, že som sa po súboji s tým Ryšavcom ocitol v nejakej prekliatej diere plnej piesku." Ulqi sa oprel o operadlo a vyložil si naň lakeť. ,,Spokojná? Len dúfam, že si si vedomá faktu, že ti to tu vešiam na nos z náhleho a pre mňa nepochopiteľného záchvevu milosrdenstva a nie preto, že by si ma donútila."
,,Ó, pán Alibista vystrčil svoje rožky." zhodnotila Rangi chladne.
,,Žiadny alibizmus, len uvádzam veci na pravú mieru." odvrkol.
,,Vieš čo? Normálne ti to žeriem aj s navijakom. Vy chlapi ste všetci rovnako egoistický a všetci sa snažíte len aby to nebodaj nevyzeralo, že ste sa zľakli alebo zlomili pod nátlakom. A keď vám niekto stúpi na kurie oko, ste protivní a naštvaní
ešte ďalší mesiac. Nie som feministka, ale toto ma na chlapoch dosť vytáča."
,,Ako keby vy ste neboli tie stvorenia, čo nevystrčia z domu ani chlp, kým si nie sú na 99,9 percenta isté, že vyzerajú neodolateľne, pričom nás nechávate čakať vonku a pokiaľ vám nezložíme dostatočný kompliment, hádžete nás do jamy levovej a potom ste ešte hlboko urazené, keď si to človek snaží vyžehliť. "
,,Ako keby si o tom TY niečo vedel. Nebodaj ťa už takto niekto odmietol. Priznaj sa, čo si jej povedal?"
,,Nepovedal som jej nič, lebo viem, že každým slovom by to bolo len horšie a horšie. Ženské majú nechutnú schopnosť hľadať na nás chyby, a v prípadoch ako si ty, to prerastá do posadnutia. Takže si takými vecami hlavu nerobím. A vôbec, prečo tu rozoberáme môj ľúbostný život?"
,,Rozoberáme jeho neexistenciu, môj milý." opravila ho Rangi sarkasticky. ,,Radšej nechcem vedieť aký veľký bol ten kôň, ktorému si vrazil do zadnice."
,,Ha-ha.. môžem sa od smiechu potrhať, hadica."
,,Máš niečo proti hadom?" vyštekla na neho.
,,Nie,
iba proti tebe a tvojej uvoľnenej forme."
,,Čím konkrétne ťa Rihigiku irituje?"
,,Tým, že mi skoro urvala vtáčika a teraz mi tu jej majiteľka ide po krku."
,,To si vystihol celkom presne, urevaný Batman. Skoro urvala. A čo nie je môže byť." snažila som sa ignorovať fakt, že predmet tohto rozhovoru sa nachádza ani nie zopár centimetrov od mojej hlavy. Moc mi to nešlo. Myšlienky lietali kade chceli a najčastejšie tým
nechceným smerom. Kým som sa venovala svojim perverzným vnútorným pochodom, tí dvaja po sebe doštekali, ozvalo sa rázne buchnutie dverí a zostalo ticho, až na Ulquiorrov dych. Ani som sa nehla, lebo som si nebola stopercentne istá, čo sa práve deje. Keď som to už nemohla vydržať, pootvorila som jedno očko a keďže som cez neho veľké H videla,
musela som otvoriť aj druhé. Hneď je to lepšie. Dívala som sa na Ulquiorrovu čeľusť. Očividne čumel doblba. Ale zas, mohol čumieť aj NA.. eh.. niekoho. Pootočila som hlavu nabok a snažila som sa nájsť nejaké ďalšie nohy. Nikde nič, takže sme zrejme sami. Nevedela som, či sa mám začať báť, alebo sa radovať. V každom prípade, jeho stehná sú pohodlné, nechce sa mi vstávať. Ale musím, pokiaľ na neho chcem vidieť. Bože, tak sa mi nechce. Zdvihla som ruku a zamávala som mu ňou pod nosom, keďže vyššie som nedočiahla. Žiadna reakcia. Tak som sa posadila a zamávala som mu pred očami. Pozrel na mňa vražedným pohľadom a silou-mocou sa snažil nevyprsknúť od smiechu. O chvíľu bol červený ako paprika. Nechápala som o čo mu ide.
,,Čo sa deje?" opýtala som sa.
,,Tvo-tvoje vlasy.." dostal zo seba a rozrehotal sa na plné ústa. Úžasné ako sa tomu chlapovi rýchlo mení nálada. Najprv chladný, potom vytočenie až po povalu skombinované s chladnosťou a teraz sa ide ušúľať rehotom.
Hm, vďaka záchvatu bol neschopný slova. V tomto stave mi viac nepovie.
,,Idem sa pozrieť na to, čo ti prišlo tak strašne vtipné." zamrmlala som, už zo zvyku som za sebou zavrela dvere kúpeľne a vybrala som sa k zrkadlu. Štica mi odstávala na všetky strany. Ozaj vtipné. Pustila som vodu, namočila si ruky a podujala som sa na bojovú úlohu s cieľom skultúrniť ten výbuch. Už keď som to skoro mala, jeden prameň vlasov sa rozhodol, že si proste neľahne, tak sa vytrčil ešte vyššie ako predtým. A tie ostatné urobili to isté. Šak načo by oni poslúchali, keď henten nemusí, že? Výsledok - v rámci možností normálne vrabčie hniezdo svoj objem zdvojnásobilo a teraz vyzeralo ako pelech mimoriadne neporiadneho bocianského obra. Už-už som chcela vziať do ruky nožnice a ostrihať to až na kožu ale Ulqui mi zaklopal na dvere.
,,Kachiri, pohni, lebo prasknem." a už otváral dvere.
,,Keď sem prídeš, ..." nestihla som dopovedať, ale to ho evidentne nezaujímalo. Vlastne jediné, čo ho teraz zaujímalo bola podlaha. Nevydržal ten nápor smiechu, hodil sa na zem a smial sa ako nepríčetný. ,,.. pustíš to do gatí." schytila som uterák, hodila som si ho na hlavu a čupla som si k tomu klbku. Zvíjalo sa šialeným záchvatom smiechu. Kopa nereagovala ani na volanie svojho mena, tak som ho poťahala za prameň vlasov. A znova, keďže to nemalo požadovaný účinok. Asi na desiate zaťahanie sa prudko posadil.
,,Au! To si si nemohla nájsť niečo jemnejšie?!"
,,Skúšala som, ale keďže si ma nevnímal, tak to inak nešlo."
,,A čo?"
,, Nič, len že pokiaľ sa tam ďalej budeš váľať, zlomí sa ti maska. Vieš, taká dlážka je riadne tvrdá..." poťapkala som po dlaždiciach. Ukázal mi beľmá a nadýchol sa, že voľačo povie. Nestihol to, lebo som ubzikla do izby a kričiac: ,,Myslím, že si chcel ísť na záchod." som mu zabuchla dvere doslova za zadkom. Prisahala by som, že zjojkol. Človek aby sa začal báť o svoj život... Júj, ten mi dá, až vylezie. Budem si musieť nájsť nejaký bezpečný úkryt. Rozhliadla som sa po tej jednej izbičke čo tvorila môj bytík (ak nerátam kúpeľňu, čo mala ako jediná normálnu veľkosť a komoru, ktorú niekto prerobil na kuchynku). Pri stene stál pracovný stôl -uf, stále na ňom leží dýka, našťastie v puzdre, budem ju musieť spratať- a vedľa neho skrinka s tlačivami a tak podobne. Vľavo od stola bola malá knihovnička s mojím obľúbeným kresielkom a v pravom rohu boli dvere. Oproti východu bola kuchynka. Niekto sa očividne snažil, aby to nevyzeralo ako komora, zbúral časť priečky, do miesta, kde sa spájala zo stenou zasadil okno a pod neho umiestnil akúsi malú paródiu na jedálenský stôl s jednoduchými lavicami po oboch stranách. Potom nasledovala kuchynská doska do L a podobné potrebné vecičky. Tam sa schovať nedá, je to moc na očiach. Ale zasa, pričupiť sa k drezu v rohu tak, aby som bola zakrytá tou zvyšnou priečkou by nebol zlý nápad. Uvidíme.. Ešte je tu skriňa. Na môj vkus až príliš blízko kúpeľňovým dverám (respektíve rovno za nimi), ale dalo by sa krásne schovať medzi uniformy Shinigami. Potichu som sa rozbehla k stolu, vzala som dýku, pozrela som sa na jej dvojitú čepeľ vediac, že ju zasa dlho nevytiahnem a strčila som ju aj s puzdierkom na určené miesto medzi mojimi lopatkami. Ešte šťastie, že sú mi všetky uniformy veľké, takže mi presne v miestach umiestnenia puzdierka prevísajú a tvoria úžasnú a prakticky voľným okom neviditeľnú skrýšu. Pustila som sa smerom k skrini ale ani nie po dvoch krokoch sa otvorili dvere od kúpeľne.
,,Dávaš prednosť pomalým účinkom jedu, alebo chceš tupým predmetom priamo medzi oči?"
,,Vieš, že som primladá na smrť?"
,,Už si raz zomrela, tak sa nevykrúcaj, že nemáš dostatočný vek."
,,Čo keby sme radšej prestali riešiť môj vek a vymysleli, kde prenocuješ? Pochybujem, že budeš chcieť spať na užšom dvojlôžku so šialencom, čo sa každé ráno budí uložený krížom cez celú posteľ?" uškrnula som sa.
,,To by si chcela, čo? Aby som sa budil s modrinami!" zaškľabil sa.
,,Nebude ti vadiť, keď ti rozložím spacák pri peľasti postele?"
,,Ak mi ráno nestúpiš na hlavu, tak nie. Len by ma zaujímalo, kde vezmeš to svoje užšie dvojlôžko?"
,,Čo myslíš, prečo je sústava pracovného stolu a poličiek nad ním prázdna? Je to vyklápacia posteľ. Aspoň nejaký chytrý nápad, keď už je rozmiestnenie nábytku nafigu."
,,Všímam, že tu máš zopár takýchto nápadov. Páči sa mi tá stena z mliečneho skla, čo ju máš okolo WC." ukázal ponad plece smerom na kúpeľňové dvere.
,,Aj mne." pritakala som. ,,Veľmi praktická vecička, keď chceš ísť na záchod a niekto je práve v kúpeľni. Jednoducho si zavrieš dvere a spokojný ste obidvaja." rozhodila som rukami. Podišla som ku kresielku, pritisla som ho viac na knižnicu, tak aby nezavadzalo, schytila som nenápadný držiak na bočnej hrane stolíka a opatrne som ho stiahla na zem. ,,Rozčuľuje ma, že toto musím robiť každý večer. Ibaže to nemôžem nechať tak, lebo keď je posteľ roztiahnutá, hýbať sa tu dá len veľmi
ťažko. Ale to určite vidíš." mlela som len tak, aby nebolo ticho a z dna skrine som vyťahovala spací vak.
Roztiahla som ho pri posteli. ,,Ulož sa ako chceš, je to jedno. Málo miesta tu bude aj keď budeš mať hlavu takto aj na druhej strane. Mám to vyskúšané."
pozrela
som sa na miesto, kde Ulquiorra stál. Lenže on zdúchol! Poobzerala som sa po izbe (jej veľkosť má aj svoje plusy.. aspoň nemusím dlho hľadať). Hm, mohla som si myslieť, zakotvil priamo v mojom kresielku, to by nebolo až také hrozné. Skôr žasnem nad tým, že zaspal, keď som na neho hovorila. To vie naozaj málokto. Chvíľu som bola v pokušení nechať ho tak a potom ho ráno sledovať, ako sa zlámaný snaží vstať, lenže na to som moc mäkká (blbina, ráno musím skoro vstávať, nevidela by som to!). Otočila som sa ku skrini a vydolovala som z nej obrovské pyžamo. Dvoma krokmi som bola u kresielka, chytila som Ulíka za plecia a poriadne som ním zatriasla. Najprv mu hlava kvicla na jednu stranu, potom na druhú až mu v krku čosi hnusne puklo a ospalo otvoril oči.
,,Ulqi, pokiaľ sa chceš poriadne vyspať, radím ti, choď si ľahnúť do toho spacáku.
A nezabudni si obliecť toto." hodila som mu pyžamo na hlavu, nechala som ho napospas prezliekaniu a pobrala som sa do sprchy. O pol hodiny som sa odtiaľ doslova vykopala a skoro som chudáka Ulquiorru pristúpila. Kurník, budem si musieť zvyknúť... Nejakým mne neznámym spôsobom som sa dostala k posteli a temer okamžite som sa ocitla v ríši snov. Ani nie desať minút a už zvonil ten dotieravý budík. Aspoň som mala ten pocit. Toto mi robí každé ráno, magorko uvrieskaný. V najlepšej časti spánku začne zvoniť.
Chcela som sa posadiť
a vypnúť ho, lenže príkaz na posadenie k svalom nedorazil, takže moja ruka vystrelila rýchlosťou svetla (zasa ten môj úžasný pocit.. Reálne to bola slimačia rýchlosť) a obchytkávala vrch budíka hľadajúc vypínač. Teraz, keď to hovädo prestalo zvoniť, sa mi ľahšie sústredilo na nútenie sa k posadeniu. Ani nie do dvoch minút som sedela. Mám nový osobný rekord. Vytackala som sa z teplého pelechu a zočila som Ulqiho ako si spokojne hajá v tom teplučkom vaku.
A mne je taká zima! Zaujímalo by ma kam sa podelo to slávne fér plej. Možno keby som zakúrila.. Lenže komu sa chce ísť cez tú studenú chodbu, ešte chladnejšie schody až dole do suterénu, nahádzať polienka do kotla a vykúriť tak celú ubytovňu trinástej divízie, že? Navyše nadporučíci ako ja, musia vstávať ako prví, musia ísť skontrolovať miestnosť na nástup, zakúriť, čo sa mi dnes tak šialene nechce, potom vyhodiť z postelí zopár chronických spachtošov a po nástupe ešte skontrolovať všetky byty na ubytovni, či v nich je poriadok a tak. Niekedy (ako napríklad v týchto ranných chvíľach)svoju prácu naozaj nenávidím. Ale má to niečo do seba. Nikto nechodí byt kontrolovať mne. Uvedomila som si, že už sedím na lavici pri stole (na tej, z ktorej je výhľad do okna) a usrkujem si z kakaa. Na moju smolu som si uvedomila ten posledný log, takže mi nezostalo iné, ako zaniesť prázdny pohár do drezu, ísť sa prezliecť, znovu sa neúspešne pokúsiť skrotiť vlasový výbuch, načmárať Ulquiorrovi na papier čosi v zmysle, že keď vstane a ja ešte nebudem späť, nech sa správa ako doma, na raňajky si dá čo chce a nejako tak a vyrazila som v ústrety rannej nočnej more.
 


Komentáře

1 Sam Sam | E-mail | Web | 18. prosince 2010 v 18:47 | Reagovat

nevadí, počkám nabudúce :D

2 Tonchi ► okoloidúca YAOI starena =D ◄ Tonchi ► okoloidúca YAOI starena =D ◄ | Web | 18. prosince 2010 v 20:19 | Reagovat

môj názor poznáš, najviac sa mi páči tá hádka =DDD už sa teším na ďalšiu časť =)

3 Rukia & Rangiku Rukia & Rangiku | E-mail | Web | 20. prosince 2010 v 17:37 | Reagovat

ahoj, Kachiri, už máš u nás diplom za bleskovku :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama