Poviedka:)

14. září 2010 v 19:02 | Kachiri |  Líščie dielo - Bleach
Tentokrát kratšia ako minule. Čo vás čaká a neminie, je tréning:) snáď sa trošku aj usmejete;)
Áno, Ulík sa zmenil, dozviete sa prečo. Ale nie v tejto kapitole;) príjemné čítanie tým, čo sú ochotný čítať:) pre tých čo nečítali predošlí diel a zaujalo ich to, môžu si úvod a prvú kapitolu prečítať v rubrike:)


,,Okej, vy hrdličky! Cvičisko.."
,,Aké hrdličky?! My spolu nechodíme! Sme len blízky priatelia!" skočila som Rangi do reči.
,,To je jedno. Ale cvičisko je na cvičenie a nie na stretnutia blízkych priateľov!" posledné dve slová vyslovila s riadnou dávkou irónie v hlase.
,,Prepáčte, slečna. Máte pravdu. Už som na odchode. Počkám ťa na začiatku lesa, Kachi." so zajačími úmyslami sa pobral k dverám.
,,Počkaj! Nikam nejdeš!" chytila som ho za golier trička a stiahla som ho späť. ,,Rangi? Môže tu zostať a pozerať sa? Prosím, prosím!" ignorujúc Ulquiorrove protesty som nahodila výraz, že pohľad šteňaťa je proti tomu handra. Rangi si vzdychla, zavrela oči a kývla hlavou. ,,Ďakujem veľmi! Si zlato! Aj by som ťa priškrtila v medveďom objatí, keby som sa nebála, že mi tuto toto uplakané zdrhne." drmolila som, ťahala som Ulqiho k lavičke a prízvukovala som mu aké má šťastie, že tu nemám sekundové lepidlo, inak by sa z tej lavičky už nepostavil.
,,Keby boli v prdeli ryby, nepotrebovali by sme rieky.." zahlásila Rangi. Radšej som sa tvárila, že som nič nepočula a ďalej som (aspoň) pohľadom špendlila Ulqiho k lavičke. Chcela som si byť istá, že neubzikne hneď ako mu ukážem chrbát. To už ma ale Rangi netrpezlivo volala, tak som na Arrancara hodila ešte jeden pohľad typu "ak utečieš, osobne ťa zabijem" a poslušne som odcupkala na svoje miesto. Obe sme vytiahli svoje meče.
,,Kto prvý? Ja či ty?" spýtala som sa napäto, po očku sledujúc Ulquiorru. Tváril sa ako hotový arrancarský anielik. Rangi nečakala, prešla bleskovým krokom ku mne a šľahla ma mečom do nohy.
,,Dávaj pozor!" skritizovala ma, ja som sa len uškrnula. Poranenú nohu mi obalila ohnivá "ponožka" a rana sa zahojila. Budem musieť byť opatrnejšia. Veľa liečení duševným tlakom nezvládnem a štyri týždne v ošetrovni si nemôžem dovoliť. Už len kvôli kapitánovi a jeho chorobe.
,,Nové kúzlo." maznavo som pohladila Benjamina po čepeli. Rangi neváhala, vrhla sa na mňa zvrchu a usmievala sa ako šialenec. S chichotom som odskočila. Veď nech zore zem, nikto jej nebude brániť. Rangi pristála na oboch nohách, niekoľko krát blikla ako monitor čo dosluhuje a na pár sekúnd zmizla z dohľadu. Objavila sa pri mne a poranila mi ruku. Nevyhojila som si ranu (vyliečim to všetko naraz, ak sa mi to vôbec podarí), tak som si meč prehodila do neporanenej ruky a trochu nešikovnejšie som ju sekla cez brucho. Prešla som do bezpečnejšej vzdialenosti a sledovala som ako si Rangi mierne drepla a stisla pery. Asi som trafila nejaké citlivé miesto, lebo som jej spôsobila len povrchový šrabanec.
,,Dobrý úder! Ale na mňa nestačí!" než dopovedala rana sa jej zahojila, ja som zatiaľ využívala chvíľu na skoncentrovanie svojho Reitsu.
,,Fénixov útok, Benjamin, zlato."
zmizla som v plameni -moc mojej katany -
na mojom mieste ohromný vták Fénix, veľmi podobný tomu z popraviska
a rozbehla som sa oproti nej.
Benjamin ho používa ako stelesnenie svojej nálady. Skôr som cítila ako videla vtáčí úškrn.
,,Yukashi-zare-i!" zašepkala Rangi sledujúc môj útok. Jej vysokú postavu obalila rotujúca zelená žiara (chvíľku sa podobala planéte Venuši v zelenom). Do nej sa postupne pridávala čierna a explodovalo to. Našťastie môj Fénix väčšinu výbuchu pohltil, ani o Ulqiho som sa nebála. Lavičky boli chránené ochrannými zaklínadlami zo spojenia môjho a Rangiinho Reitsu. Tá zelená ženská tam stála akože nič. Divné! Zastavila som. Benjamin akoby na protest zúrivo mávol ohnivými krídlami a zmizol aj Fénix.
,,Toto sa mi nepáči! Tam niekde je pes zakopaný..." hodila som na Rangi zúrivý pohľad. Pre istotu som vyvolala ochranný val z ohňa a rozbehla som sa bleskovým krokom okolo temne sa usmievajúcej Rangi. ,,Tak kam si ho zakopala?"
,,Tuto.." začula som jej mrmlot a ja som zrazu nemohla dýchať. Obrovské kamene ma drvili svojimi skalnými stenami. ,,Pes bol zakopaný tesne vedľa mňa. Vedela som, že ti to nedá a skôr alebo neskôr podídeš moc blízko." oheň je na kamene krátky, to si veľmi dobre uvedomuje. Snažila som sa šetriť kyslíkom a čo najrýchlejšie niečo vymyslieť. Svitlo mi. Ak to nebude fungovať, som v riadnej kaši. Privrela som oči a zmizla som v plameni obrovského Fénixa. Vytvoril krídlami tlakovú vlnu. Zovretie povolilo. Lapajúc po dychu som padla na kolená.
,,Podarené, Rangi. Keď ma nabudúce budeš chcieť udusiť, varuj! Chcem sa poriadne nadýchnuť." pozviechala som sa na nohy s Benjaminom v obrannej pozícii.
,,A to si zober, že to nie je všetko. Okrem živlov ovládam ešte jednu techniku, ktorá ťa milo prekvapí." pousmiala sa ako ozajstný šialenec. Vystrela ruku pred seba pustila katanu, ktorá sa trieštila na drobné kúsky a splynula s vetrom. Spoznala som štýl Byakuya Kuchikiho a jeho Senbonsakury.
,,Milé, naozaj." odvetila som jej sarkasticky. Až ma striaslo od zlosti. ,,Viem, že vieš napodobiť moc ostatných mečov. Zjavne chceš aby sa mi kečka zavarila, čo?!" bleskový krok som opakovane používala ako viac-menej účinný únikový manéver. Keby ma tie prekliate čepieľky chytili bola by zo mňa sekaná. Napadalo ma, že by ma s toho mohol vysekať Benjaminov Shikai. Zastavila som a už som ho chcela vyvolať, no niektoré čepieľky boli zjavne rýchlejšie. Ako odhadli čo chcem urobiť, netuším, ale som vďačná, že to nevedeli všetky. Takto ma dorantá len pár čriepkov. Zdesene som sledovala ako sa čriepky zabodli do môjho tela a ešte zdesenejšie ako sa menia na duševné čiastočky a liečia rany. Bount vo mne sa očividne rozhodol, že mi bude spôsobovať problémy po zvyšok môjho života. Preletela som pohľadom cez prekvapenú Rangiinu tvár a šokovanú Ulqiho tvár, ja sama som bola rovnako mimo ako oni. Otočila som sa na päte a utiekla som preč. Bála som sa, že ma vyženú, tak som radšej išla sama. Toto bude menej bolieť. Nie! Nekričte na mňa! Robíte mi to ešte horšie... Dobehla som do lesa a utekala som ďalej. Počula som za sebou dupot topánok, preto som ešte zrýchlila. Po pár minútach som sa započúvala do zvukov okolo mňa. Ticho, asi som im utiekla. Mimovoľne som prešla do chôdze. Predo mnou pristálo voľačo zelené, chytilo ma to pod krkom a pritlačilo o strom.
,,Mamma Mia, Kachiri! Prečo si tak bezhlavo zdrhla?! Čo sa ti porobilo?!"
,,Som polo bount! To sa mi porobilo, Ulqi!" zašepkala som zostra. ,,Len tak medzi nami, toto bolo dosť drsné!" vyčítala som mu. Ulqi si ma nevšímal a ďalej pokračoval vo svojom kázaní.
,,To som videl! Ale prečo utekáš?"
,,Bounti sú svine, Ulquiorra. Ja som teraz jeden z nich."
,,Máš pravdu!" vyprskol jedovato, pustil ma a rozhodil rukami. ,,Bounti sú odpad! Ale ty si ty! Žiadna sviňa alebo odpad alebo ako chceš, nie si!" takto rozohneného som ho ešte nevidela.
,,Na toto ťa naviedla Rangi, však?"
,,Ako si to odhalila?"
,,Ty rozmýšľaš inak. Aj by si to inak formuloval." Rozhliadla som sa po lese okolo nás a skríkla som: ,,No tak, Rangi! Kde sa skrývaš? Vylez, lebo ti pomôžem!"
,, Prosím ťa, nekrič! Ešte tu na nás vybehne nejaký odpad a máme po vtákoch.." mrmlal Ulqi zakrývajúc mi dlaňou ústa. ,,Tvoja kamarátka zostala na cvičisku. Poslala ma za tebou vraj teraz budeš potrebovať mužský názor, niečo v tom zmysle." jemne som si vyslobodila ústa.
,,Toto sa na Rangi nepodobá. Zostať dobrovoľne mimo dej? Odkiaľ nás sleduješ?" vrčala som do vetra. Na Ulqiho pomery zrejme moc nahlas. Jednou rukou ma schmatol vpredu za tričko, pritlačil na kmeň a druhou mi zapchal pusu.
,,Hovorím ti, mlč!" zasyčal výhražne. ,, Nechci vedieť koľko je v tomto lese potvoriek a ich bossov!"
,,A ty to nebodaj vieš." huhlala som mu do dlane.
,,Ja som sa tu túlal, keď som ťa hľadal, Kachiri." v tvári mal vážny výraz. ,,Mal som obrovský problém im ujsť aj keď som používal Soniido. Niektorí majú so mnou nevybavené účty, tak už, prosím ťa, drž jazyk za zubami." zapichol sa mi pohľadom do očí. S povzdychom som prikývla a priložila som prst tam, kde som pod jeho rukou mala pery. Pomaly zložil prsty z mojej tváre, stále mi pritom hľadel do očí. Čo v nich zbadal, netuším. Podstatné je, že ma objal, sadol si do trávy chrbtom k stromu a stiahol si ma na kolená. Nebránila som sa, len som si zaborila tvár do jeho hrude a absolútne mi nevadilo, aký je dorantaný. Pohľad na túto scénu by mohol v nezasvätenom vyvolať pocit, že sme zamilovaný pár alebo milenci. Nie, bol by úplne mimo. Ja sa do žiadneho vzťahu púšťať nemienim a Ulqi? Ten to robí vždy keď ma chce utešiť.
,,Zostaneš tu? Myslím u nás, v kasárňach 13. Divízie." zamrmlala som do zelenej látky. Cítila som ako ma pohladil po vlasoch.
,,Ak ťa to poteší a ak z toho nebudeš mať problémy, tak rád zostanem." vyšponovala som sa a usmiala som sa naňho.
,,To sa vyrieši neboj." vytiahla som spod obleku prívesok v tvare erbu poručíka -čiže môj- našej Divízie. Kútikom oka som zaregistrovala Ulqiho spýtavý pohľad. Očividne bol strašne zvedavý ale nechcel ma rušiť.
,,Takto sa ja a kapitán medzi sebou dorozumievame. Je to niečo ako pekelný motýľ, lenže o mnoho výhodnejšie a rýchlejšie. Dnes si tie potvorky lietajú ako keby boli na pláži! To si nemôžeme dovoliť pre kapitánovu chorobu. Urahara nám to poslal na test." zľutovala som sa. ,,Takto má kapitán väčšiu šancu kontaktovať ma a má istotu, že upozornenie prevezmem a dostanem sa pomocou navigátora na miesto, kde kapitána chytil záchvat kašľa." trpezlivo som mu vysvetľovala.
,,Tvoj kapitán je ten s tou tuberkulózou a bielymi vlasmi, však?"
,,Hej, Ukitake." usmiala som sa a stisla som symbol v dlani. ,,Kapitán Ukitake, tu poručíčka Sobhiam. Ako sa cítite?"
,,Kachiri, už som ti predsa sľúbil, že ti dám vedieť keby niečo."
odvetil so smiechom.
,,Kapitán, v lese som doslova zakopla o môjho starého priateľa. Je celý špinavý a dorantaný. Boelsť na neho pozerať. Smiem ho teda odviesť do kasární a poskytnúť mu nocľah, jedlo, kúpeľ a prvú pomoc?"
,,Aj k tomuto som sa už vyjadril. Vieš, že pokiaľ sú zranený známi mojich podriadených, môžete ich odviesť k sebe a poskytnúť im hoci aj trvalé ubytovanie. Rovnako dobre vieš, že aj ľudia so schopnosťami sú vítaný. Ale len ak nepochybujete o ich vernosti."
,,Ja nie. Iný by mohli, kapitán. Je to bývalá Espada. Nezabúdajte dýchať, kapitán. Nechcete dostať záchvat, však?" dodala som v snahe odľahčiť situáciu. Počula som trhaný nádych. ,,Zrejme si uvedomil, že mám pravdu." Zamumlala som si popod nos.
,,Toto bude problém. Veríš mu? Na sto percent?" naliehal.
,,Verím, pane. Ak prebehne, o čom silne pochybujem, vezmem si to na triko." vyhlásila som bez váhania.
,,Prepiekol sa Jeagerjaguez, tak pri troche šťastia uvolia aj tomu tvojmu. Pomáhaš kde môžeš, to vám bude k dobru. Kto to vlastne je? Nie, nie, nechcem to vedieť. Vedenie bude mať iný názor.. No uvidíme. Aj tak, čo najmenej nech vychádza von. Nemusia to vedieť všetci. Pred divíziou to netajíme, ale za nimi pôjdem ja. Zaviažem ich mlčanlivosťou. Zostaňte zatiaľ tam kde ste. Nie je nejako vážne zranený?" pozorne som si Ulquiorru premerala pohľadom a tu a tam som ho štuchla pod rebrá aby som zistila či nie sú zlomené, za čo som si vyslúžila vražedný pohľad.
,,Nie, pane. Len zopár odrenín. Niektoré sú pomerne čerstvé a keďže je strašne špinavý, bojím sa aby nedostal infekciu. Ešte určite hodinku dve vydrží, ale bolo by lepšie skôr."
,,Chápem. Dám ti vedieť."
"Ďakujem veľmi pekne, kapitán!" zašvitorila som a schovala erb pod oblek. ,,A je to v suchu." spokojne som Ulqiho využila ako operadlo.
,,Hovoril som, že zostanem len ak nebudeš mať problémy. Nechcem mať na svedomí pokles tvojho postavenia, Kachi."
,,Nie, to je v pohode." usmiala som sa. ,,Kapitán Ukitake sa nezdá. Keď sa do niečoho pustí, nepovolí, kým nie je po jeho. Neboj sa. Aj von ťa nejako prepašujem, len sa nebudeme zdržiavať v Seireitei. Rozruchy, chápeš. Až keď si zvyknú na tvoje Reitsu. Potom im ani nepríde, že si Arrancar." mlela som dve na tri. Rangi ma nešetrí, aj keď sú to len tréningy. Nemám jej to za zlé. Ale vyčerpáva ma to.
Pohodlne som sa oprela o Ulíkovu hruď a dovolila som si na chvíľu zdriemnuť.
 


Komentáře

1 yoruichi-kitten yoruichi-kitten | Web | 14. září 2010 v 19:20 | Reagovat

fajnááá poviedka

2 Sam Sam | E-mail | Web | 15. září 2010 v 16:18 | Reagovat

veľmi dobre sa to číta :D ale úprimne povedané, Ulquiorra má úplne inú povahu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama