Po dlhom čase o5 poviedka:)

24. září 2010 v 21:17 | Kachiri |  Líščie dielo - Bleach
No, dúfam, že sa bude ľúbiť a občas aj nejaký ten úsmev vylúdi:) ako minulý diel končil s tým, že treba počkať na kapitánovu správu, tento čakaním začína... samozrejme, nebola by to Kachiri keby sa voľačo nepokakalo:)


V momente, keď som privrela oči, ma začal erb na koži páliť. Vedela som koľká bije. Kapitána dostihla jeho choroba. Vyletela som na nohy.
,,Ulquiorra," bafla som na toho vykoľajeného chudáka: ,,môžeš použiť Soniido?" už stál vedľa mňa.
,,Za čo ma máš?! Nebýval som štvrtá Espáda pre srandu králikom! Čo sa deje?"
,,Kapitán má problém." viac som to nerozmazávala. Chytila som ho za lakeť a bleskovým krokom som si to namierila k Seireitei.
,,Hej! Odtrhneš mi ruku!"
,,Vieš sa regenerovať, či nie?" odvrkla som mu a pustila ho.
,,Kde je?" spýtal sa Ulqi, keď sme dorazili k strážnemu múru. Zabrzdila som vyťahujúc znak. Pretočila som ho v dlani kvetinou dole a premeriavala si sieť štvorcov, bodku znázorňujúcu moje miesto a šípku ukazujúcu smer, ktorým je môj kapitán. Ukazuje to všeličo, len nie pravú polohu. Aspoň, že viem, ktorým smerom treba ísť.
,,Poď, brána je odtiaľto asi pol duševnej míle." (cca 600 metrov za predpokladu, že je veľká presne ako naša míľa - asi 1200m;)) hovorila som mu ponáhľajúc sa k východnej bráne. ,,Hej, Ulqi. Máme problém. Nikto ťa nemá vidieť." utekajúc som premýšľala nahlas. ,,Nevieš náhodou niečo, ako ten mimozemšťan? Splynul by si zo stenou, chápeš."
,,To nie, ale viem skryť svoje Reitsu. Schovám sa za nejaký dom, ty necháš otvoriť bránu a ja prekĺznem s mojím Soniido."
,,Si diabolskejší než sa zdáš. V tomto prípade odboč tu," ukázala som do uličky medzi chatrčami aniž by som sa zastavila, ,,a sleduj moje Reitsu. Hlavne nezabudni to svoje skryť." len kývol na znak pochopenia a už ho nebolo. Aj jeho duševný tlak zmizol. Neklamal, vie to naozaj dobre. Keby som nebola tak na nervy, obdivovala by som ho. Dúfam, že kapitán ešte chvíľu vydrží.
,,Podkapitánka 13. divízie Kachiri Sobhiam." zahlásila som ozrutnému strážcovi. Pomaly som prechádzala popod bránu a snažila som sa byť nenápadná. Keby bolo na mne, preletela by som bránou tak rýchlo, ako by to šlo ale keďže som nevedela, kde je Ulík... Keby boli v prdeli ryby... Nebola som si istá, ale zdalo sa mi, že okolo mňa niečo prefrndžalo, vzápätí sa rozoznelo buchnutie brány o zem.
,,Ulquiorra? Stihol si?" spýtala som sa neisto. Ulqi s rukami zastrčenými div nie v slipoch, vykročil spoza kríka.
,,Dnes si nedôverčivá, Kachiri."
,,Tak poďme, brzda." mrmlala som vyťahujúc erb. ,,Teraz sa trocha vrátime a potom rovno." vyhlásila som. Keď som sa obzrela, zistila som, že ten uplakaný slimák čučí ksichtom do steny a nad ním sa vznáša tmavomodrý opar depresie. Prevrátila som očami, ignorujúc jeho sťažnosti typu: ja nie som pomalý, som ho schmatla za golier zeleného trička a chcela som ho odvliecť ale ani to s ním nehlo. Tak ale nie len, že je to brzda ale riadne ťažká brzda. Vykašlala som sa naňho. Skočila som na strechu a utekala určeným smerom. Skôr som cítila ako videla Ulqiho ako letí za mnou. Necítila som jeho Reitsu (nešlo mi do hlavy, prečo toľko riskuje. Ja by som už stratila schopnosti... Alebo v tom má zasa prsty rozdiel medzi shinigami a arrancarmi?) ale vedela som, že je za mnou. Sme rýchlejší ako si moja nervózna myseľ nahovárala. Tu kdesi by to malo byť. Zoskočila som zo strechy. Začula som tichý dopad na zem, takže som vedela, že Ulqi si to štráduje za mnou. Rozbehla som sa po uličke, nakúkala som do ďalších odbočiek. Trafila som na druhý krát. Sedel opretý o stenu a pritískal si ruku na ústa.
,,Kapitán Ukitake! Ulquiorra, poď mi, prosím ťa, pomôcť.." dostala som zo seba utekajúc ku kapitánovi. Mala by som si už zvyknúť na tieto kapitánove stavy, hlavne, keď ich máva v poslednej dobe stále silnejšie. Ale stále ma to nervovalo a zvieralo hrdlo. Už z diaľky som videla aký je bledý, haori vpredu od krvi rovnako ako končeky bielych vlasov. Pribehla som k nemu, opatrne som mu pomohla na nohy a Ulqi ho podoprel z druhej strany. Až chytal triašku zo záchvatov kašľa.
,,Ulquiorra, teraz rovno za nosom." povedala som skôr, než stihol otvoriť pusu. Ulqi niesol skoro celú kapitánovu váhu a ja som len istila, aby ho náhodou neprevážilo na druhú stranu. Príliš sa mu podlamovali kolená. Za pár minút sme už stáli v budove štvrtej divízie. Skupina liečiteľov sa zhŕkla okolo kapitána, uložili ho na lôžko a pobehovali okolo ako splašené zajace. Nikdy som nevedela nájsť systém v tom ich pobehovaní. Očividne tam nejaký bol, klapalo im to úplne bezchybne. Už sa k nám bral Hanatarou.
,,Kachiri, vyzeráš unavene. Zasa tréning?"
,,Rangi mi dala zabrať. Museli ste tie výbuchy Reitsu cítiť až sem." chlapča si vzdychlo.
,,Niekedy sa ozaj nekrotíte. Dávate nám slabším riadne zabrať. Ale to som nechcel." nahodil ľútostivý výraz. ,,Vieš čo? Radšej si sadni. Keby ťa v tomto stave videla kapitánka stáť, neprežila by si to ani ty ani ja." poslušne som si sadla na najbližšiu posteľ.
,,Tak už spusti." vždy, keď má kapitán záchvat a ja, či už sama alebo s niečiou pomocou, ho dovedieme sem, nasleduje výsluch typu: Ako dlho trvalo, kým ste ho sem doviedli? Záchvat sa zmiernil po ceste sem alebo naopak? Bol by sa vypytoval aj ďalej, ale otvorili sa dvere a vpochodovali dvaja členovia s nosítkami. Hneď za nimi doslova a do písmena cupitala Rangi, čo už samo o sebe nebolo skoro možné vzhľadom na jej veľkosť. Čo tá tu robí? Pokiaľ viem, ošetrovní sa bojí ako čert kríža. Je len jedna možnosť. Zasa to s Rangiku prehnali s pitím. Jasné, zástupkyňa desiatej jednotky sa veselo bavila na lôžku a chudáci liečitelia mali čo robiť, aby jej vôbec na čele udržali obklad. Netrvalo dlho a Rangiku upadla do bezvedomia. Na chvíľu som zazrela jej tvár. Nevedela som, že môže byť niekto až takýto červený. No ale človek spitý ma mol, čo Matsumoto očividne bola, to je zrejme druhá vec. Jeden z chlapov čo ju priniesli, sa vybral zavolať kapitánku Unohanu a ten druhý nášho opilca obkladal studenými obkladmi. Rangi zatiaľ šaškovala pred dverami. Vyzerala naozaj zábavne. Vždy vážna a chladná kapitánka teraz prenášala váhu z jednej nohy na druhú, nervózne si v rukách žmolila svoje abnormálne dlhé rukávy a oči pod kapucňou jej behali z jednej strany na druhú.
,,Na čom sa tak bavíš?" štuchol ma Ulqi. Len som kývla hlavou ku vchodu. Začali sme sa chichúňať, keď sme zbadali Rangiinu reakciu na príchod kapitánky Unohany. Až ňou myklo a odskočila div nie von oknom. Kapitánka pohľadom zhodnotila situáciu, premerala si Rangi, ktorá sa nenápadne odťahovala od okna, na ktorom skoro doslova zostala nalepená, a rozosmiala sa.
,,Kapitánka Yuukeyi, Matsumoto nevydrží toľko pohárikov sakké ako vy!"
,, Už sa to viac nestane, Retsu." zastrájala sa Rangi.
,,Kapitánka, -hik- opovážite sa -hik- neprísť -hik- a ja vás -hik- sama dovlečiem -hik- k sebe domov!" zahlásila Matsumoto štikútajúc jedna radosť. Pravdu povediac, prekvapilo ma to. Myslela som si, že zástupkyňa je v bezvedomí a zjavne som nebola jediná, podľa vymletých výrazov v tvárach. Matsumoto sedela na posteli, na hlave mala biely uterák a síce ňou kývalo na všetky strany, vážne sa zakalenými očami dívala na Rangi. Červeň pod očami jej trochu zbelela ale stále vyzerala ako Neliel.
,,Zástupkyňa Matsumoto, ľahnite si. Takto sa len zbytočne povraciate." povedala Unohana a už aj ju zatláčala do perín. Matsumoto mala, aj napriek opitosti dosť rozumu a neprovokovala. Kapitánka na mňa kývla hlavou na pozdrav a ďalej pobehovala okolo jediných dvoch pacientov na oddelení. Isane jej tiež pomáhala, ale Unohana sa k nej naklonila a čosi jej potichu povedala. Pritom jej oči zaleteli ku mne. Isane kývla a už bola pri nás.
,,Kachiri, Ukitake je v poriadku. Spí."
,,Hej, tak už pôjdeme. Nebudeme vás rušiť pri liečení." vstávajúc som sa na ňu usmiala a už som chcela ísť k dverám, keď mi na ramene pristála Isanina ruka.
,,Pred tým, než zaspal, chcel aby si vedela, že divíziu stihol vybaviť." tvárila sa trošku skepticky ale nepýtala sa. Bola som rada. Ešte kývla hlavou na Rangi, ktorá sa snažila všetky fľaštičky z masťami čo pozhadzovala postaviť na ich pôvodné miesto. Lebo ako sa snažila uhnúť Unohane z cesty, vrazila do príručného stolíka. Moc jej to nešlo. ,,Tamtú zoberte zo sebou. Očividne nie je vo svojej koži.."
,,Ďakujem, Isane." poďakovala som jej, vykročila som k Rangi a jasne som jej dala najavo, že už treba ísť. Uškrnula sa na mňa, zamrmlala niečo v zmysle, že má ešte kapitánske povinnosti ale večer príde a vyletela dverami rýchlosťou blesku. Pozrela som na fľaštičky. Všetko to boli dezinfekčné masti. Moja sa mi už minula teda som si jednu vzala, dala som ju do vačku a vyšla som von. Nebola to krádež. Kapitánka sama mi vravela, že vzhľadom na moje časté boje si mám, kedykoľvek sa mi minie, prísť zobrať ďalšiu. Odviedla som Ulquiorru do našej divízie. Cítila som sa pritom ako malé dieťa, čo sa snaží popod nos prísnym rodičom prepašovať túlavého psíka do svojej izbičky. Ale nejako sa mi to predsa podarilo. Hneď som Ulquiorrovi strčila do rúk osušku a nahnala som ho do sprchy. Minimálne ďalšiu hodinu bolo z kúpeľne počuť veselý žblnkot tečúcej vody. Sadla som si do môjho obľúbeného kresla (niežeby som mala nejaké iné) a podujala som sa leštiť dýku, čo som dostala od môjho deduška v deň jeho smrti. Vtedy sa mu stala tá nehoda a už nikdy nebol taký ako predtým. Všetci o tom hovoríme ako o dni jeho smrti.
,,Čo to leštíš?" vybalil na mňa Ulquiorra hneď ako vletel do mojej izby. Nemusím asi hovoriť, že ma pritom skoro doviedol do infarktového stavu. Úplne mi stačilo to v čom bol odetý. Odetý nie je výstižné. Do izby vpochodoval len s ručníkom okolo pása. A to som si myslela, že som mu dala veľkú osušku.
,,Toto mi už nerob! Dovaliť sa do izby len s tým krpatým okolo pása..." zakrútila som hlavou a až teraz som si všimla prudkej bolesti na dlani pravej ruky. Len letmý pohľad mi prezradil, že som sa poriadne sekla. Nevidela som síce na zranenie ale handrička, ktorá pred chvíľkou leštila čepeľ dýky bola celá nasiaknutá červenou. ,,Šajze!" uľavila som si. Vreckovku som hodila na stôl a dívala som sa na ranu pod roztrhnutou rukavicou. Nebolo to také hlboké ako som si sprvu myslela. Krvácalo to tak moc zrejme preto, že som trafila žilu. Ulqi ku mne pribehol hneď ako začul zahrešenie. Pritiahol si moju ruku pred tvár, poobzeral si ju a zatlačil mi ranu palcom.
,,Kde máš lekárničku?" spýtal sa vľúdne.
,,Teraz tu máme chybu v Matrixu! Ja by som mala ošetriť teba... počkaj, nech porozmýšľam kam som ju strčila..." obzerala som sa okolo seba. Po chvíľke som ukázala na skrinku pri písacom stole. ,,Úplne naspodku. Pozor, sú tam aj tlačivá na hlásenia. Ak mi ich rozsypeš.." skôr než som stihla dokončiť vyhrážku, zaútočil na chuderku skrinku, jediným trhnutím ju otvoril a vytiahol odtiaľ bielu truhličku. Už sa chystal vyzliecť mi roztrhanú rukavicu.
,,Nie." šepla som rázne a chytila ho za zápästie. ,,Ošetri mi to takto. Roztrhni ju ešte trochu aby si sa k tomu lepšie dostal, mám ešte tri páry. Hlavne mi ju nedávaj dole." Ulquiorra zostal chvíľku zarazene hľadieť ale poslúchol. Nechcela som aby videl čo mám pod rukavicami. Ešte nie. ,,Ale len tak medzi nami, dezinfekčná mastička je tu." vytiahla som ju z vrecka. Ulqi na mňa vrhol strašidelný pohľad, vychmatol mi krabičku z rúk a nakydal mi tam skoro celý jej obsah. ,,Boha, kroť sa!" rozosmiala som sa. Okázalo ma ignoroval. Roztieral mi to po dlani, potom sa snažil znásilniť chuderku lekárničku. Aspoň tak to vyzeralo, keď sa ju snažil otvoriť. Najprv ma držal za zápästie a chcel skrinku otvoriť. Samozrejme, nešlo mu to. Pustil ma a snažil sa ju otvoriť oboma rukami. Ani to mu nešlo. Tak si ju položil do lona a znovu sa márne snažil. Tak mu došla trpezlivosť, hodil lekárničku o zem, urazene si založil ruky a zostal čumieť do stropu.
,,Čakáš na spasenie? Už sa otvorila." ukázala som na hromádku úlomkov. Vzdychol si, smrteľne vážne sa k tomu bordelu posadil a začal sa preberať všelijakými tabletkami od bolesti cez horúčkové. To viete, keď je v rane priveľa cudzieho Reitsu ľúbi sa mi zapáliť skôr ako idem za Unohanou.
,,Hľadáš niečo?" spýtala som sa milo držiac si zakrvavenú handričku na rane.
,,Leukoplast." odvetil jednoducho.
,,Tak ten je tamto na poličke." škaredo na mňa pozrel a vybral sa preňho. Zalepil mi ruku a snažil sa utiecť skôr ako sa mu ja vrhnem na odreniny. Nepodarilo sa mu to. Po mojom zásahu z masti zostala slabá polovička a rukavice boli zrelé na vyhodenie. Jednak maj tých rán veľa a jednak sa stále vrtel, takže to pristávalo všade inde len nie tam, kde to bolo treba. Dala som mu nejaké šaty. Najprv som mu ponúkla, že si zoženiem lepidlo a prilepím mu ten ručník k telu aby mu nepadal ale odmietol. Vyfasoval (na moju veľkú nechuť, lebo v tom ručníku bolo viac vidieť) nejaké shinigamijské úbory, čo mi boli veľké, obliekol si ich a už mi klopala na dvere Rangi. Ešte šťastie, že som si stihla vymeniť rukavice. Majú to u mňa hold ťažké. Zvyšok večera sme prekecali. Únava ma začala zmáhať tak som sa oprela o Ulquiorrove plece a zavrela som oči. Ulqi si zrejme myslel, že som zaspala a uložil ma tak, že som bola natiahnutá ako široká tak dlhá a hlavu som mala opretú o jeho stehno. Nebrala som mu tú predstavu a tvárila som sa ako uprostred hlbokého spánku.
,,Zmenil si sa, Ulquiorra Schiffer. Pamätám si ťa ako chladnokrvnú sviňu." začala Rangi bez emócií.
,,Neváhaj, Rangi Yuukeyi. Ja si zasa pamätám teba ako urazenú mladú ženskú, schopnú bojovať aj vopred prehraný boj." odvetil Ulquiorra svojím chladným hlasom.
,,Nenávidím ťa."
,,Ja teba viac, bývalá štvrtá Espada."
 


Komentáře

1 Sam Sam | E-mail | Web | 25. září 2010 v 10:40 | Reagovat

chudák Ukkii! :D inač fajn, len tomu chýbalo nejaké grády... aj keď ja by som mala byť ticho, lebo moje poviedky nemajú absolútne žiadne grády :D

2 Sam Sam | E-mail | Web | 25. září 2010 v 13:28 | Reagovat

že tam chýbala taká nejaká ekšn :D ale ja píšem tak isto, tak to ani nemusíš brať na vedomie :D

3 Sam Sam | E-mail | Web | 25. září 2010 v 14:32 | Reagovat

inač, mne tiež takéto povedala kamoška a ja som sa snažila ako krava, tak som niečo napísala, ona to prečítala a povedala - necítim rozdiel. Dúfam, že tebe to pôjde lepšie ako mne :D:D:D

4 Sam Sam | E-mail | Web | 25. září 2010 v 15:51 | Reagovat

tak na seba sa teším :D:D a koľko má tvoj brat rokov? :D:D

5 Sam Sam | E-mail | Web | 25. září 2010 v 15:53 | Reagovat

od TDG pesničky? :D Ja som to sťahovala odtiaľto :D http://www.mp3raid.com/ kebyže chceš, môžem ti poradiť, ktoré sú dobré :D

6 Sam Sam | E-mail | Web | 26. září 2010 v 10:09 | Reagovat

to je medzi vami pekne veľký rozdiel :D no a tie pesničky :D takže by som ti odporúčila: Animal I have Become, Break, môžeš skúsiť Get Out Alive :D, Gone Forever, Last to Know, Let it Die, No more, Someone Who Cares a The Good Life :D ako mne sa od nich väčšina páči, ale tieto najviac :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama